Trvanlivosť oceľovej konštrukcie musí byť zabezpečená počas celej predpokladanej životnosti v daných prevádzkových podmienkach a v danom prostredí na mieste výstavby haly.
Základným predpokladom je, že účinok zaťaženia konštrukcie musí byť menší ako odolnosť oceľovej konštrukcie.
Pri skúmaní účinkov zaťaženia a odolnosti konštrukcie sa oceľová konštrukcia posudzuje z hľadiska použiteľnosti aj bezpečnosti. Odolnosť oceľovej konštrukcie vychádza zo špecifikácie materiálu konštrukcie a geometrických charakteristík. Účinky sa sledujú z hľadiska zaťaženia konštrukcie a odozvy konštrukcie.
Spoľahlivosť konštrukcie sa posudzuje deterministickými alebo pravdepodobnostnými metódami, a to metódou prípustných napätí, plastickým návrhom, metódou čiastkových súčiniteľov, analytickými metódami alebo simulačnými metódami.
Oceľové konštrukcie musia dosiahnuť požadovanú spoľahlivosť, ktorá sa ďalej overuje výpočtom pravdepodobnosti poruchy. Pravdepodobnosti konštrukčných porúch sa sledujú pri medzných stavoch únosnosti a použiteľnosti na určitej úrovni spoľahlivosti.
Zaťaženia na oceľovú konštrukciu sa delia do niekoľkých skupín:
Trvalé zaťaženia na oceľovú konštrukciu
Trvalé zaťaženia na oceľovú konštrukciu sa považujú za konštantné počas celej životnosti konštrukcie počas celého časového trvania priebehu zaťaženia.
Náhodné zaťaženia
Dlhodobé náhodné zaťaženia sa uvažujú najmä v skladoch, knižniciach a pri umiestnení určitých strojov. Krátkodobé náhodné zaťaženia sa uvažujú pri vozidlách, žeriavoch, snehu, vetre, zaťažení stropu ľuďmi.
Mimoriadne zaťaženia
Mimoriadne zaťaženia oceľovej konštrukcie priemyselnej budovy sa týkajú najmä prírodných živlov, ako je zemetrasenie, ale aj výbuch, náraz.
