Korózia ocele je narušenie materiálu v dôsledku elektrochemickej alebo chemickej reakcie s vonkajším prostredím - je to samovoľná interakcia materiálu s prostredím, ktorá vedie k znehodnoteniu materiálu.
Najčastejšou príčinou korózie ocele je vlhkosť a agresívne plynné nečistoty vo vzduchu.
Okrem toho koróziu urýchľuje mechanické namáhanie materiálu a únava materiálu.
Na pozinkovanie konštrukcie sa používa prvok zinok, ktorý sa ťaží, prepravuje a spracováva.
Z hľadiska energie predstavuje proces pozinkovania neporovnateľne nižšiu záťaž pre životné prostredie ako energeticky náročná výroba ocele, ktorú zinok následne chráni.
Proces žiarového zinkovania sa nazýva metalurgický proces, pri ktorom sa na povrch ocele nanesie vrstva zinku, ktorá potom zabraňuje korózii a chráni oceľ. Oceľový diel sa ponorí do kúpeľa s roztaveným zinkom na 5 minút a pri teplote 450 °C sa metalurgickou reakciou železa a zinku vytvorí niekoľko vrstiev zliatiny železa a zinku so silným spojením medzi oceľou a zinkovým povlakom.
Po ochladení oceľovej časti má zinkový povlak typický lesklý vzhľad. Hrúbka zinkového povlaku je 45 - 200 µm.
Ochrana zinkom je bariérová a elektrochemická ochrana oceľovej konštrukcie. V prvom rade nanesený zinkový povlak vytvára nepriepustnú bariéru, ktorá zabraňuje prenikaniu vlhkosti a kyslíka do oceľovej časti. Zinkový povlak reaguje so vzduchom a vytvára kompaktnú priľnavú patinu, ktorá nie je rozpustná vo vode. Trvanlivosť bariérovej ochrany sa zvyšuje s hrúbkou zinkového povrchu.
Okrem toho zinok poskytuje galvanickú ochranu oceľovej konštrukcie - ak je oceľ v mieste poškodenia vystavená vlhkosti, na tomto mieste sa vytvorí galvanický článok. Zinok v blízkosti poškodeného miesta koroduje prednostne a vytvára produkty korózie, ktoré sa usadzujú na povrchu ocele a chránia ju, čím zabraňujú korózii ocele v poškodenom mieste.
